Lateránska bazilika patrí medzi štyri hlavné baziliky Cirkvi. Nachádza sa na Lateránskom námestí v Ríme vedľa Lateránskeho paláca. Pôvod mena Laterani siaha až do čias okolo narodenia Krista. Vtedy Lateránsky palác patril rodu Laterani. Jej posledného potomka dal zavraždiť cisár Nero. Palác sa potom stal majetkom cisára. Keď nastúpil na cisársky trón Konštantín Veľký, daroval celý palác pápežovi Silvestrovi I. Vtedy sa stal sídlom pápežov a zostal ním takmer tisíc rokov. No v roku 1308 vyhorel, a tak sa pápež presťahoval do Vatikánskeho paláca. Zrúcaniny vyhoreného paláca dal odstrániť pápež Sixtus V. v roku 1586. Po odstránení ruín vystavali nový, terajší palác, ktorý však je oveľa menší. No pápeži už ostali bývať vo Vatikáne. Na rozkaz pápeža Jána XXIII. tam zriadili rímsky vikariát; Lateránsky palác sa tak stal sídlom rímskeho biskupstva. Sídli tam biskup (kardinál), ktorý zastupuje Sv. Otca vo vedení rímskej diecézy.
Čítať celé 'Výročie posviacky Lateránskej baziliky'»
Počas roka máme niekoľko príležitostí, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky. Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bodoch 1471-1479. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia.
Čítať celé 'Odpustky'»
Výročie konsekrácie kostola sa liturgicky slávi ako slávnosť a patrí k najdôležitejším dňom života farnosti, príp. komunity. Už Židia každoročne oslavovali výročie posvätenia chrámu. V chrámoch, ktoré boli posvätené v období stredoveku a nepoznáme presný dátum konsekrácie, slávime výročie 26. októbra. Ide aj o náš farský kostol.
Čítať celé 'Výročie konsekrácie farského kostola v Liptovskom Mikuláši'»
Sv. Terézia od Ježiša bola jedným z obrov španielskej literatúry, ale bola aj rehoľná reformátorka, mystička a priekopníčka v duchovnom živote. Spolu s Katarínou Sienskou bola v roku 1970 vyhlásená za učiteľku Cirkvi – boli to prvé dve ženy, ktorým sa dostalo tejto pocty.
Čítať celé 'Sv. Terézia z Avily'»
Zakladateľ mníšskeho rádu Kartuziánov, najprísnejšej rehole v Cirkvi.
Čítať celé 'Sv. Bruno'»
Narodila sa 2. januára 1873 v Alençon vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Štyria bratia zomreli ako deti. Všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Matka Zélia zomrela už roku 1877. Otec Ľudovít sa potom vzorne staral o svoje dcérky.
Čítať celé 'Sv. Terézia z Lisieux'»
Francesco Forgione sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v južnom Taliansku. Bol štvrtým zo šiestich detí otca Orazia a matky Giuseppe. V roku 1902 ako 16-ročný vstúpil ku kapucínom. Jeho rehoľné meno bolo Pio, čo znamená „zbožný“ – Od detstva bol chorľavý, no napiek chatrnému zdraviu sa mu podarilo dokončiť štúdium a v roku 1910 prijať kňazskú vysviacku. Keďže mal len 23 rokov, potreboval pre vysviacku dišpenz. Pre zdravotné ťažkosti absolvoval časť štúdií z domu, v rodnom meste žil a pôsobil aj po vysvätení.
Čítať celé 'Páter Pio, mystik 20. storočia'»
Dnešný deň sa sv. otec Lev XIV. dožíva 70 rokov. Pozrieme sa krátko na zaujímavosti z jeho života.
Čítať celé 'Sv. otec Lev XIV. sa dožíva 70 rokov'»
Dátum svätorečenia bl. Carla Acutisa a Piera Giorgia Frassatiho bol netrpezlivo očakávaný, vzhľadom na obrovskú úctu, ktorú si obaja laici a patróni mladých získavajú na celom svete, ale aj vzhľadom na rôzne zmeny v kalendári v dôsledku smrti pápeža Františka 21. apríla. Dátum ich kanonizácie je 7. september 2025.
Čítať celé 'Svätorečenie dvoch mladíkov – Carlo Acutis a Pier Georgio Frassati'»
3. september – deň jeho biskupskej vysviacky
* okolo 540, Rím
+ 12. marec 604, Rím
Pontifikát: 590 – 604
Sv. Gregor žil v prechodnom období medzi európskych starovekom a stredovekom. O Itáliu sa v 6. storočí zaujímali bojovné germánske kmene Gótov, Vandalov a Longobardov. Ich vojenské výpravy takmer celkom zničili Rím. Že sa tak nakoniec nestalo, na tom má veľkú zásluhu práve sv. Gregor Veľký. Celkove ho mnohí historici pokladajú za poslednú veľkú osobnosť kresťanského staroveku (posledný zo štyroch veľkých západných cirkevných otcov po sv. Ambrózovi, Augustínovi, a Hieronymovi) a za strojcu, zakladateľa stredoveku.
Čítať celé 'Sv. Gregor Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi'»
