Mnohí spisovatelia majú odkazy na krásu nocí, prežiarených hviezdami. Avšak noci vojny sú zbrázdené svetelnými dráhami smrti. V tejto noci sa, bratia a sestry, nechajme vziať za ruku ženami z evanjelia, aby sme s nimi objavili východ Božieho svetla, ktoré ožaruje temnoty sveta. Tieto ženy, keď redla noc a objavovali sa potichu prvé lúče úsvitu, išli k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo. A tam prežívajú šokujúcu skúsenosť. Najprv zisťujú, že hrob je prázdny, potom vidia dve postavy v žiarivom odeve, ktoré im vravia, že Ježiš vstal z mŕtvych a hneď bežia zvestovať správu ostatným učeníkom (porov. Lk 24,1-10). Vidia, počúvajú, zvestujú. Týmito troma úkonmi vojdime aj my do Pánovej Paschy.
Čítať celé 'Príhovor Sv. Otca Františka'»
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11).
Čítať celé 'Zamyslenie duchovného otca Matúša Imricha'»
Dnešnou Kvetnou nedeľou začíname prežívať vrchol pôstneho obdobia. Pred začiatkom svätej omše sa obyčajne pred kostolom požehnávajú ratolesti. V našich krajoch ich nazývame bahniatka, lebo sú to prvé jarné rozvinuté ratolesti. Táto nedeľa sa najmä vo Svätej zemi nazýva ako Palmová nedeľa, lebo tam pri tejto slávnosti používajú len palmové ratolesti. Viackrát som mal možnosť s pútnikmi sa zúčastniť v túto nedeľu popoludní na slávnostnej procesii, ktorá začína na východnej strane Olivovej hory, kde sa nachádza malý kostol spravovaný františkánmi na mieste, ktoré sa nazýva Betfagé. Tu sa odohrala udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Čítať celé 'Zamyslenie duchovného otca Martina Mojžiša'»
V evanjeliách predchádzajúcich pôstnych nedieľ sme mohli vidieť Ježiša ako vodu, svetlo, chlieb, pastiera. Dnes sa zjavuje ako darca života. Vzkriesenie Lazára je posledný a najväčší z Ježišových zázrakov. Je prejavom Ježišovej moci nad smrťou, najjasnejším predobrazom vzkriesenia a súčasne bezprostrednou príčinou, prečo sa veľkňazi a starší rozhodnú Ježiša zabiť. Čítať celé 'Vzkriesenie Lazára'»
Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci.
Čítať celé 'Sv. Jozef'»
Tak ako sa vo vesmíre ovplyvňujú planéty, tak ako mesiac pôsobí na morské prúdy na zemi, tak aj my ľudia sme pod neustálym pôsobením nadpozemského sveta a Božieho vplyvu. Teraz Vám poviem príbeh o veľkom zápase v duši. Je to jeden z najkrajších príbehov, aké kedy boli napísané. Je to príbeh o Samaritánke, hriešnej žene pri Jakubovej studni.
Čítať celé 'Kázeň biskupa Fultona Sheena Hriešna Samaritánka'»
Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1-8)
Čítať celé 'Premenenie Pána'»
Popolcovou stredou sa začalo 40-dňové obdobie pôstu, stíšenia a zmierenia. Pripravujeme sa ním na veľkonočné sviatky. Ako však vyzeral Pôst v Ježišových časoch a ako sa odlišoval od toho nášho? Vysvetľuje nám to biblista Lukáš Durkaj.
Čítať celé 'Pôst'»
Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8). Keď sa konal koncil v Nicei v roku 325, biskupi už hovoria o 40 dennom pôstnom období ako o niečom, čo je samozrejmé a čo sa praktizuje ako príprava na Veľkú noc.
Čítať celé 'Popolcová streda'»
