Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie
Dogma o Nanebovzatí Panny Márie bola prijatá až v 20. storočí, čo môže vyvolať množstvo nedorozumení. Preto by mal veriaci katolík poznať odpovede na najčastejšie kladené otázky a námietky v tejto problematike. Tajomstvo Nanebovzatia teda úzko súvisí s tajomstvom Nepoškvrneného počatia, ktoré ako článok viery slávnostne definoval pápež Pius IX. v roku 1854.
1. Prečo bola Matka Božia vzatá do neba?
Panna Mária nepodliehala nadvláde smrti z viacerých dôvodov. Pápež Pius XII. vo svojej slávnostnej formulácii tohto článku viery použil slovné spojenie „Panna Mária po skončení pozemského života”. Vyhol sa tak vyjadreniu o tom, či Panna Mária umrela a bola tak vzatá do neba s telom a dušou, alebo či bola priamo vzatá do nebeskej slávy. Mariánsku dogmu o Nanebovzatí (ako štvrtú v mariánskych dogmách) po dogmách o Máriinom božskom materstve, o jej večnom panenstve a o jej Nepoškvrnenom počatí vyhlásil Pius XII. 1. novembra 1950.
Teológovia až do prijatia dogmy o Nanebovzatí Panny Márie riešili túto otázku rôzne. Niektorí tvrdili, že aj Pán Ježiš zomrel na Kríži, po troch dňoch zmŕtvychvstal a Panna Mária preto išla rovnakou cestou. Iní boli však presvedčení, že Panna Mária neumrela, pretože bola uchránená od dedičného a každého osobného hriechu (dogma), preto nemohla umrieť.
2. Musíme veriť v Nanebovzatie Panny Márie?
Áno, táto skutočnosť je dogmou svätej katolíckej viery, preto sa veriacim nedáva ako dobrovoľná (ako napríklad viera v súkromné zjavenie). Formálne bola dogma vyhlásená relatívne nedávno – pápežom Piusom XII. 1. novembra 1950 v apoštolskej ústave Munificentissimus Deus: „… dôstojnosťou nášho Pána Ježiša Krista, svätých apoštolov Petra a Pavla vyhlasujeme, súdime a definujeme ako dogmu odhalenú Bohom: že Nepoškvrnená Matka Božia, vždy Panna Mária, bola po ukončení svojho pozemského života s telom a dušou prijatá do nebeskej slávy.“
3. Verili katolíci v Nanebovzatie pred rokom 1950, ešte pred vyhlásením dogmy o Nanebovzatí Panny Márie?
V katolíckej Cirkvi žilo povedomie, že Pán Ježiš nenechal telo svojej matky na Zemi, ale ho oslávil a Pannu Máriu vzal do neba. Presvätá Bohorodička Panna Mária dosiahla dokonalú a oslávenú telesnosť a ako individuálna osoba bola s telom i dušou vzatá do Neba. Toto učenie vyznáva katolícka, pravoslávna i časť Anglikánskej cirkvi.
Názory o Nanebovzatí Panny Márie sa začali objavovať už v 3. a 4.storočí. O tejto téme hovorili postupne mnohí svätci, napr. sv. Hieronymus, sv. Augustín, sv. Gregor z Tours, sv. Ján Damascénsky. Byzantský cisár Maurikius I. s prispením jeruzalemských mníchov sviatok Nanebovzatia Panny Márie určil na 15. august, v gréčtine sa sviatok nazýva koimésis – usnutie. Bezpečne doložený je tento sviatok už v liturgii pápeža Gelézia I. (492 – 496), počas pontifikátu pápeža Sergia I. (687 – 701) už išlo o jeden z najväčších sviatkov.
4. Slávia sviatok Nanebovzatia Panny Márie iba rímski katolíci?
Nie, sviatok slávi aj pravoslávna cirkev, niektoré frakcie Anglikánskej cirkvi. Arméni začínajú nové obdobie liturgického roka slávením práve Nanebovzatím Panny Márie, v habešskej a etiópskej liturgii sa v mariánskych antifónach spieva „v tento deň (15. 8. pozn. red.) je telo Panny Márie, Matky Božej vzaté do neba”.
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie slávia aj Chaldejci, Sýrčania, Maroniti a Kopti.
5. Zomrela teda Panna Mária pred Nanebovzatím, alebo nezomrela?
Ako už bolo spomenuté v úvode, odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Východné cirkvi nikdy neboli presvedčené o fyzickej smrti Panny Márie. Dogma pápeža Pia XII. sa nezmieňuje o smrti Panny Márie, ale sa v nej píše, že „po skončení pozemského života“ (expleto terrestris vitae cursu) bola Panna Mária vzatá do neba s telom aj dušou. O Panne Márii sa pomerne často hovorí, že neumrela, ale usnula a v spánku bola s telom a dušou vzatá do neba.
6. Sú tvrdenia teológov v rozpore s vedeckými poznatkami medicíny, chémie alebo biológie? Ako sa k dogme stavia moderná veda?
Moderní vedci samozrejme neboli pri Nanebovzatí Panny Márie, takže žiaden výskum vykonať nemohli. V poslednej dobe však vedci objavili určitú zvláštnosť, ktorá má pomenovanie ako mikrochimérizmus. Niektoré bunky žijú v tele hostiteľa, aj keď sú už definitívne úplne oddelené od hostiteľa. Každé dieťa navždy zanecháva v tele matky mikroskopický kúsok seba samého.
Čo z toho možno vyvodiť? Kristus bol dokonalý Bohočlovek, ktorý prebýval pred svojím narodením v tele Panny Márie. Dogma katolíckej Cirkvi (paragraf 491) o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorú v roku 1854 vyhlásil pápež Pius IX. vyznáva: „Preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu.“
A tu nastupujú teológovia. Keďže sa Kristovo telo nemohlo rozpadnúť, kvôli mikrochimérizmu sa nemohlo rozpadnúť ani telo Panny Márie. Navyše Panna Mária bola uchránená od každého hriechu, takže umrieť nemohla, pretože smrť je následkom hriechu. Katechizmus katolíckej Cirkvi vo svojom paragrafe 402 hovorí: Do Adamovho hriechu boli zatiahnutí všetci ľudia. Sv. Pavol (Rim 5,12) hovorí: „Neposlušnosťou jedného človeka sa všetci stali hriešnikmi. Ako skrze jedného človeka vstúpil do sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.”
Svätý Pavol však aj dodáva: „Ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného (Krista) priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.“ (Rim 5,18)
Moderná veda a teológia kráčajú ruka v ruke. Panna Mária bola uchránená dedičného a každého hriechu, teda nemusela byť potrestaná smrťou. Keďže telo Panny Márie aj po narodení Pána Ježiša (mikrochimérizmus) obsahovalo jeho mikroskopické čiastky, nemohlo ostať na zemi, preto je logické, že Panna Mária sa musela pripojiť po skončení svojho života hneď ku Kristovi v nebeskej ríši Nanebovzatím.
7. Prečo sa na sviatok Nanebovzatia Panny Márie požehnávajú kvety a bylinky?
Keď Panna Mária ukončila svoju pozemskú púť, apoštoli a veriaci, ktorí ju poznali a žili v jej blízkosti našli na mieste jej odpočinku kvety s nádhernou vôňou. Ustálila sa tradícia, že byliny, zasvätené v tento deň prostredníctvom Panny Márie majú veľkú uzdravovaciu silu a dokážu chrániť pred chorobami.
V minulosti roľníci 15. augusta ďakovali Bohu za úrodu a obilie na svojich poliach. Sv. Ján Damascénsky napísal: „Kristovi sa kedysi zapáčilo vziať si telo z Panny Márie, stať sa človekom a narodiť sa z nej. Po pôrode zachoval panenstvo Panny Márie neporušené a zapáčilo sa mu takisto po ukončení jej pozemskej púte uctiť si Jej nepoškvrnené telo prenesením do Neba, ešte pred osobným a konečným vzkriesením.”
Modlitba
Všemohúci a večný Bože,
ty si zhliadol na svoju pokornú služobnicu Pannu Máriu
a vyznačil si ju tým, že sa stala matkou tvojho večného Syna
a dnešného dňa si ju korunoval najvyššou slávou;
na jej orodovanie prijmi aj nás do nebeského kráľovstva,
veď si nás vykúpil smrťou a zmŕtvychvstaním tvojho Syna,
nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Tebou žije a kraľuje
po všetky veky vekov.
Amen.