Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra. Liturgickým stupňom slávenia vo svete je spomienka, na Slovensku ako neprikázaný sviatok – slávnosť. Bolesť patrí k hlavným témam znázornenia Panny Márie v katolíckom kresťanskom umení (napr. pieta, či Mária pod krížom).

Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe, medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Máriiními bolesťami sa zaoberajú cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Zo 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu. Nachádzajú sa v nej aj verše o bolestiach Panny Márie.

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili sa maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra. V 13. storočí úctu k Bolestnej Matke šírila rehoľa servítov (Rehoľa Služobníkov Panny Márie, založená 1240) a niekedy koncom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. V 15. storočí vzniklo aj Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie. Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX. Pripadal na tretiu nedeľu v septembri. Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Pius VII. následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril na celú Katolícku cirkev. Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15. september.

Chrámy zasvätené Bohorodičke začali na území Slovenska vznikať najmä po odchode Mongolov v polovici 13. storočia. Jej kult v Uhorsku šírili najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje pripisujú najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast patrocínií Sedembolestnej na území Slovenska začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol počet 130 patrocínií.

Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie, už pred tým sa na mieste nachádzal menší votívny kostol. V roku 1924 priestory prevzali do správy saleziáni, ktorí na jeho mieste vybudovali pútnické miesto. V roku 1964 pápež Pavol VI. Dekrétom Quam pulchra prehlásil chrám za baziliku minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska. Bazilika je dnes národnou svätyňou zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.

Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. Dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.

Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise. V Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Slovenský pôvod má aj mozaikový obraz Márie v Bazilike Zvestovania Panny Márie v Nazarete.

Dôraz na kult Sedembolestnej Slováci majú preukazovať najmä preto, že mala slovenskému ľudu dopomáhať v ťažkých historických okamihoch, čo zvýrazňuje aj prefácia eucharistickej modlitby či responzóriový žalm pre liturgiu jej sviatku.

Konkatedrála v Poprade z roku 1942, je taktiež zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

Bolesť Panny Márie vyjadrená siedmimi symbolickými bolesťami. Ide o biblické číslo, ktoré vyjadruje plnosť/naplnenie. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa jednotlivé momenty. Ide o udalosti jej života spojené s jej synom Ježišom Kristom.

Najskôr sa počítali bolesti, ktoré znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:

1. keď Ježiša zajali a bičovali,
2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili,
3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti,
4. keď Ježiša pribili na kríž,
5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži,
6. keď Ježiša sňali z kríža,
7. keď Ježiša uložili do hrobu.

Neskôr sa rozšíril obraz bolestí aj z Kristovho detstva – Svätá Matka trpela:

1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce / Simeonovo proroctvo, ktorý predpovedal osud jej Syna, (Lk 2, 22-35)
2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka, / Útek Svätej rodiny do Egypta, (Mt 2, 13-15)
3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme, / Strata dvanásťročného Ježiša v chráme, (Lk 2, 41-50) 
4. keď Ježiša zajali a odsúdili, / Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste (Krížová cesta, IV. zastavenie)
5. keď Ježiš zomieral na kríži, / Ukrižovanie Ježiša Krista (Jn 19, 17-30)
6. keď Ježiša zložili z kríža, / Prebodnutie boku Ježiša kopijou (alebo sňatie s kríža) (Mk 15, 42-46)
7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu. / Pochovanie Ježiša do hrobu (Jn 19, 38-42) 

Okrem nich sa však objavujú aj iné (rozsiahlejšie) výpočty Máriiných bolestí.