Staň sa dvojčaťom apoštola Tomáša
Evanjeliový úryvok Druhej veľkonočnej nedele (Jn 20, 19-31) prinaša zjavenie zmŕtvchvstalého Pána apoštolom, pričom pozornosť sa sústreďuje najmä na apoštola Tomáša.
Dvadsiata kapitola Jánovho evanjelia obsahuje dve dvojice príbehov s dvoma rozdielnymi miestami. Prvá dvojica príbehov sa odohráva pri prázdnom hrobe. Peter a milovaný učeník bežia k hrobu a Mária Magdaléna sa stretáva so vzkrieseným Pánom. Druhá dvojica sa uskutočňuje za zatvorenými dverami. Apoštoli najskôr bez Tomáša a potom spolu s ním sa stávajú svedkami zmŕtvychvstalého Krista.
Dramatizácia
Pri čítaní Jánovho opisu poveľkonočných udalostí vnímame stupňovanie celého rozprávania. Prvý deň v týždni je plný na dramatické udalosti už od rána až do večera. Na začiatku dňa na podnet Márie Magdalény dvaja apoštoli, Peter a milovaný učeník, šli pozrieť prázdny hrob.
Avšak uveril z nich na základe Písma iba jeden (porov. Jn 20, 8-9). Potom sa živý Pán zjavil Márii Magdaléne, ktorá ho zvestovala učeníkom. Zdá sa však, že učeníci jej neuverili. Večer k ešte stále prestrašeným apoštolom prišiel ich Učiteľ. Dal sa im poznať, udelil im pokoj a dar odpustenia, ktorý je ovocím Ducha Svätého. Stupňovanie pokračuje, lebo jeden z apoštolov chýba – Tomáš. Cez stretnutie s ním evanjelista vyslovuje blahoslavenstvo nad všetkými, ktorí v priebehu dejín uveria v jeho vzkriesenie.
Otvorené rany a bok
Evanjeliový príbeh kladie dôraz na skutočnosť vzkriesenia. Nie je to sen, ani zdanie, či výmysel fantázie. Oslávený Pán už nepatrí tomuto svetu. Ale napriek tomu je tu dôležitý detail umučenia, ktorý ostáva trvalou súčasťou Ježišovho tela – jeho rany. Pán Ježiš ukázal učeníkom ruky a bok. Podobné gesto zopakoval pri Tomášovi. Prečo sa Ježišovi pri vzkriesení nezacelili jeho rany? Prečo zostávajú otvorené? Rany po ukrižovaní sú Ježišovou identifikáciou. Evanjelista chce zdôrazniť, že nedošlo k zámene osôb. Pred učeníkmi nestojí nejaký „dvojník“, alebo anjel s výzorom Krista. Vzkriesenie je realitou. Nejde len o fyzický znak utrpenia. V starozákonnej knihe proroka Izaiáša zaznieva proroctvo o Pánovom trpiacom služobníkovi: „On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.“ (Iz 53, 5) V dejinách Cirkvi boli svätci, ktorí niesli na svojom tele rany Krista napr. svätý František z Assisi, svätá Rita z Cascie, svätá Gemma Galgani, svätý páter Pio, blahoslavená Katarína Emmerichová, atď.
Vo svojom diele Summa Theologiae sa svätý Tomáš Akvinský (1225-1274) zamýšľa nad zmyslom Ježišových rán. Uvádza päť hlavných dôvodov.
- Sú znakom jeho víťazstva. Možno vo večnosti uvidíme aj rany mučeníkov nie ako znak ich poníženia, ale ich dôstojnosti, ba dokonca krásy, ktorá žiari v ich tele.
- Rany potvrdzujú kontinuitu Ježišovej osoby. Ten istý Kristus, ktorý trpel a zomrel na kríži, teraz stojí pred svojimi učeníkmi živý.
- Rany ukazuje Kristus Otcovi, ako znak svojej nesmiernej lásky k ľuďom s prosbou, aby sa Otec zmiloval nad ľudstvom.
- Pre tých, ktorí pochybujú, sú rany dôkazom Božej starostlivosti o človeka.
- Pri poslednom súde Boží Syn ukáže svoje rany tým, ktorí ho odmietli, že aj za nich zomrel.
Byť Tomášovým dvojčaťom
Pán Ježiš vyzval Tomáša, aby sa dotkol jeho rán a vložil svoju ruku do jeho boku. V duchovnom význame Kristove rany sú bránou, cez ktorú sa stretávame s Bohom. Sú trvalým znakom jeho lásky. Keďže v úryvku sa nespomína Tomáša reakcia, vždy sa pýtam, či sa skutočne dotkol Krista. Jeho spontánne vyznanie „Pán môj a Boh môj“. Je to jeho osobné vyznanie. Tomáš nehovorí „Ty si Pán a Boh“, alebo „Ty si náš Pán a Boh“, ale dvakrát používa – „môj“. Boží Syn vyviedol Tomáša z jeho vlastnej uzavretosti, ktorá je silnejšia, než zatvorené dvere miestnosti.
Meno „Tomáš“ v aramejčine znamená „dvojča“, čo vyjadruje aj jeho grécke pomenovanie Didymus. Sväté písmo však neuvádza, kto bol jeho dvojčaťom. Opäť môžeme toto označenie vnímať duchovne. Každý môžeme byť „dvojčaťom“ Tomáša. Aj nás vzkriesený Pán pozýva: „Pozri moje rany, vlož svoju ruku… a nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Podobne ako Tomáš aj my v dnešný deň urobme osobné vyznanie viery.
Druhá veľkonočná nedeľa je Nedeľou Božieho milosrdenstva. Zjednoťme sa o 15:00 hod. na modlitbe Korunky k Božiemu milosrdenstvu.
Autor: František Trstenský