Dogma o Nanebovzatí Panny Márie bola prijatá až v 20. storočí, čo môže vyvolať množstvo nedorozumení. Preto by mal veriaci katolík poznať odpovede na najčastejšie kladené otázky a námietky v tejto problematike. Tajomstvo Nanebovzatia teda úzko súvisí s tajomstvom Nepoškvrneného počatia, ktoré ako článok viery slávnostne definoval pápež Pius IX. v roku 1854.
Čítať celé 'Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie'»
Sv. Terézia Benedikta od Kríža, vlastným menom Edita Steinová, sa narodila 12. októbra 1891 vo Vratislave – vtedajšej nemeckej časti Sliezka a v dnešnom Vroclave v Poľsku – v židovskej obchodníckej rodine ako najmladšie dieťa. Vyštudovala filozofiu, germanistiku, históriu a psychológiu. Už ako 16-ročná sa vyhlasovala za ateistku. Dosiahla doktorát filozofie s najvyšším ocenením „Summa cum laude“. Po promócii sa na žiadosť profesora Husserla stala jeho asistentkou.
Čítať celé 'Sv. Terézia Benedikta od Kríža (Edita Steinová)'»
Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1-8)
Čítať celé 'Premenenie Pána na vrchu Tábor'»
Sv. Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, čo bola pomerne veľká obec asi osem kilometrov severovýchodne od Lyonu vo Francúzsku. Jeho rodičia boli zbožní a dobrí ľudia. Okrem neho mali ešte päť detí a každé z nich dostalo do mena zasvätenie Panne Márii. Od malička boli vychovávaní vo veľkej úcte k Pánu Bohu. Ján od malička prejavoval záujem o veci duchovného charakteru. Od narodenia mal však prudkú povahu. Čítať celé 'Svätý Arský farár'»
Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna. Čítať celé 'Sv. Joachim a Anna Rodičia Panny Márie'»
„Drahí bratia a sestry, dnes pokračujeme v sérii portrétov apoštolov, ktorých si priamo vybral Ježiš počas svojho pozemského života. Prichádzame k postave Jakuba. Biblické zoznamy Dvanástich spomínajú dve osoby s týmto menom: Jakub – Zebedejov syn a Jakub – syn Alfejov (porov. Mk 3, 17.18; Mt 10, 2-3), ktorí sa odlišujú prímeniami Jakub Starší a Jakub Mladší. Toto označenie nehodnotí ich svätosť, ale iba berie na vedomie rozdielny význam, ktorí majú v spisoch Nového zákona a osobitne v Ježišovom pozemskom živote. Dnes našu pozornosť zameriame na prvú osobnosť týchto dvoch menovcov.
Čítať celé 'Katechéza Benedikta XVI. o apoštolovi Jakubovi'»
Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Čítať celé 'Sv. Mária Magdaléna, Ježišova učeníčka'»
Svorad pochádzal z Poľska, údajne sa narodil okolo r. 980 niekde v okolí rieky Visly v rodine roľníka. Traduje sa, že ako mladý mních žil neďaleko slovenských hraníc v dedine Tropie nad Dunajcom. Ako mnohí iní, pridržiaval sa cyrilometodskej tradície. Čítať celé 'Sv. Andrej-Svorad, pustovník'»
O svätom Benediktovi vieme veľmi málo. Jedinú správu o ňom udáva päťkostolský biskup sv. Maurus, ktorý poznal Benedikta osobne. Píše v nej, že po smrti Andreja-Svorada sa Benedikt rozhodol bývať na tom istom mieste. Čítať celé 'Benedikt zo Skalky, pustovník'»
Svätý Benedikt, zakladateľ západného mníšstva a hlavný patrón Európy, sa narodil v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo r. 480 v šľachtickej rodine. Nezachovalo sa však veľa historických písomností, čo sa týka jeho osoby. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika – umenie presvedčiť hovoreným slovom. Úspešným rečníkom nebol ten, ktorý mal najlepšie argumenty alebo vyjadril pravdu, ale ten, kto používal rytmus, výrečnosť a techniku, ktorá slúžila na presvedčenie bez zapojenia srdca. Táto filozofia sa odrážala i v životoch študentov.
Čítať celé 'Sv. Benedikt z Nursie, opát'»
